DEVEJA E FATIT …
Pas kraheve kam nje shatervan,
Ndjej zhurmen e ujit qe gurgullon,
Perpara meje qielli i vrenjtur , gri,
Akoma pyes veten, ku po shkon …
Se di . Akoma s’po di se ku jam
Kurre se mesova ku po shkoj,
E lodhur, sfilitur nga gjithcka ,
Cdo here , veten brenda vetes kerkoj..
S’do ndal. Do eci majash thepisur
Dhe, honeve te shpirtit do zbes ,
Atje ndoshta lumturia rri fshehur
Atje, atje me eja dhe ti . Te pres….
Do eci , qofte dhe e vetme tani,
Si karvanet ne shkretetirat pa ane ,
Aty, deveja ime e fatit me behesh ti
Vjen,me njom buzen e shpirtin e thare.
Anila Kodra Kotroci
Ancora io 26/05/2020